Aj v tom najmenšom mestečku či dedine na území dnešného Slovenska sa našli Romeovia a Júlie, Kubovia a Aničky. Záľubu v „divadelníčení“ si do nových domovov priniesli aj slovenskí vysťahovalci a následne ju zaznamenali prostredníctvom fotografie. Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi. Dlho to bola jedine fotografia, ktorá mu zabezpečovala ďalší život.