Afirmáciu kultúrnej zmeny v prvej polovici 20. storočia autori a autorky hodnotia a interpretujú „zdola“, na základe kritérií a postupov, ktoré určujú skúmané texty. Berú do úvahy najmä progresívny vektor slovenskej kultúrnej tradície a všímajú si množstvo odlišných a často aj protirečivých dobových predstáv o pohybe „vpred“. Z viacerých strán sa snažia nazrieť na slovenské modernizácie a uchopiť podoby modernizačného naratívu, pre ktorý často vágne definovaná „zmena“ bola ústredným pojmom s mobilizačným potenciálom. Publikácia Zmena v praxi (limity – možnosti – spory) ponúka preto súbor čiastkových autorských interpretácií konfrontujúcich sa s tou istou široko koncipovanou otázkou: ako sa projekt modernej kultúry realizoval v slovenských podmienkach? A tiež: z akých umeleckých a ideových zdrojov čerpal? Bol napokon nástup modernosti naviazaný aj na modernizačné projekty, ktoré nielen v slovenskom prostredí vznikli skoršie? Je možné hľadať produktívne inonárodné analógie a vyhnúť sa izolovanému pohľadu na jednotlivé modernizačné gestá?