Audiokniha prináša neskrátenú verziu tretieho dielu Šlabikára šťastia: Dospelí deťom, deti svetu. Dokopy dostanete 20 hodín hlasového pozitívna, lebo dva CDčka obsahujú všetkých 95 kapitol knihy.
Číta herec MILO KRÁĽ, ktorý sa narodil v roku 1975 v Žiari nad Hronom, kde vyštudoval aj gymnázium. Neskôr na VŠMU v Bratislave dokončil odbor herectvo. V roku 2009 sa do školy vrátil a začal na VŠMU študovať odbor filmovej réžie. Ako herec hral v martinskom Slovenskom komornom divadle a v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Aktívne pôsobí v televíznych seriáloch, dabingu, rozhlase, moderuje, má vlastnú kapelu a rád si zahrá tenis.
Kto učí, učí sa. Ďakujme za deti, nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli nás liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal.
Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie.
Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný.
Čo je v našich rodičoch, takí sme aj my. Ak sa neočistíme od negatívnych rodových dlhov, preberú to aj naše deti. Nalepia sa na ne nevyriešené chybné programy a energiu berúce modely správania. Neexistuje dieťa, ktoré by sa sem nenarodilo múdre, vnímavé, veselé, plné energie, intuitívne, nonstop žijúce v prítomnom okamžiku, nepripútané, šťastné, božské, teda s vlastnosťami osvietených ľudí. No ak sa ma spýtate, kedy som naposledy stretol permanentne šťastného dospelého, budem dlho premýšľať... Beriem teda výchovu detí ako obojstranne učenie sa - inšpirovať sa deťmi k návratu k Sebe, svojej prirodzenosti, svojmu srdcu, ktoré je spojením s Láskou. Na druhej strane je pre mňa výchova detí snaha zahŕňať deti bezpodmienečnou láskou a určovať im hranice s rešpektom voči nim, bez nadradeného prístupu, aby v dospelosti cítili a vnímali potreby iných.
Proste dať im to najlepšie zo seba.
Pavel Hirax Baričák