Kniha o Štefanovi Mlynarovičovi je skutočný príbeh väzňa odsúdeného na doživotie, ktorý si od roku 1995 odpykáva
trest za vraždu svojej družky. Pred týmto trestom bol viackrát súdne trestaný, pričom kniha mapuje každý jeho pobyt
za mrežami. Od niekoľkomesačných trestov až po trest 25 rokov, na ktorý bol odsúdený v roku 1976. V knihe je zachytené aj detstvo a vzťah s matkou, ktorá sa o neho vôbec nestarala a nikdy ho neobjala. Aj to bola jedna z príčin, prečo sa už v detstve vybral zlou životnou cestou. Nezáujem zo strany matky o svojho syna sa podpísal na tom, že sa Štefan rád túlal mestom, navštevoval krčmy a nakoniec sa pridal k zlej partii.
Okrem života za mrežami kniha opisuje aj prvú lásku s mladou dievčinou, s ktorou plánoval spoločnú budúcnosť.
Avšak jeho kriminálna kariéra prekazila aj tieto jeho plány. Po každom návrate z výkonu trestu začínal len s tým, čo mal na sebe a zakrátko sa opäť vrátil za väzenské múry. Skončil úplne sám, len so svojimi myšlienkami, zavretý na pár metrov štvorcových vo svojej samotke, kde trávi až 23 hodín denne.
V oddelení doživotných trestov vo väznici v Ilave našiel vieru a Boha. Ako sám tvrdí, aj vďaka Bohu ľahšie znáša svoj trest a je pripravený zomrieť.