Keď v 18. a 19. storočí upútali predstavivosť Západu tradičné východné učenia ako zen a budhizmus, osvietenie bolo chápané ako určitý stav vedomia, ktorý človek dosiahne prostredníctvom duchovnej cesty alebo meditácie.
Lenže kresťanský kontext so svojou vierou v božskú silu niekde tam vonku, mimo nás dnes bráni väčšine ľudí zo Západu pochopiť osvietenie vo východnom slova zmysle a vnímajú ho ako nadobudnutie nadprirodzených schopností, ktoré môžu dosiahnuť iba tí, ktorí sú nejakým spôsobom zvláštni, obdarení.
V tomto diele Osho kriticky rozoberá niektoré nedorozumenia a ponúka radikálne odlišný pohľad na osvietenie - oslobodený od všetkých duchovných a náboženských presvedčení.