Druhé, nezmenené vydanie troch zbierok poézie – Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a papagáj(a), vydané ešte v roku 1992 pod názvom Tri knihy nepokoja, prinášajú poéziu básnika, rozhlasového tvorcu a scenáristu v pôvodnej, nezmenenej podobe.
Autor sa v poézii prvej zbierky vyznáva zo vzťahu k svojmu domovu a ľuďom, ktorý ho obklopovali. V druhej zbierke reaguje najmä na spoločenské zmeny po roku 1989, ktoré vníma so značnou dávkou sarkazmu a skepsy zo sklamania s nenaplnených očakávaní. Tretia zbierka rozširuje jeho pocit z nenaplnených snov a poukazuje na opakovateľnosť ľudských túžob, snov ale aj sklamaní, ktorú nemožno preťať jednou zmenou spoločenského zriadenia, najmä pokiaľ ide o širšie chápané ale aj úzko individuálne vnímané osobné vzťahy.