Druhá zbierka básní vytvorená ako súvislý metatext je vnútornou výpoveďou autorky, ktorá dáva možnosť nazrieť do jej citového sveta. Ten je nielen rozbúreným morom citov, uvedomovania si protikladov detstva a staroby, intimít v architektúre vzťahu, vášne a slasti, ale aj túžbou po oslobodení sa, po vymanení sa zo všetkých „brlohov“, ktoré ju ako bytosť zväzujú. Vďaka svojmu motivickému členeniu je poézia tejto knižky malým ľudským ale veľkým osobným príbehom z vnútorného sveta autorky.