Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať.
Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, no ona vyhrala. Rozpovedať príbeh o jeho odvahe, vyjadriť šťastie, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som spracovať jeho odchod ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná.
Olivia de Lamberterie
Citlivá óda na život. Nathalie Crom, Télérama
Bravúrna prvá kniha, úžasný a srdcervúci posmrtný portrét.
Frédéric Beigbeder, Figaro Magazine
Znepokojivá, ale neuveriteľne bohatá a živá kniha, životná lekcia
pre každého. Lydia Bacrie, LExpress diX
Kniha ocenená Prix Renaudot za esej 2018.
Olivia de Lamberterie je šéfredaktorka časopisu Elle a ako literárna kritička vystupuje v rozhlasových reláciách
Télématin na France 2 a v Masque et la plume na France Inter. Zbohom, smútok je jej prvá kniha.