Emma Reyes v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia. Memoáre písala počas tridsiatich rokov a sú opisom neskutočného odhodlania a predstavivosti dievčaťa, ktoré vyrástlo v absolútnej chudobe.
Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky a báli sa diabla.
Negramotná Emma z kláštora utiekla, keď mala devätnásť rokov. Nakoniec sa stala maliarkou a spriatelila sa s Fridou Kahlo, Diegom Riverom a ďalšími umelcami a intelektuálmi.
Portrét Emminho detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život.
Memoáre v listoch sú literárny objav.
Memoáre Emmy Reyesovej som prečítala hneď dvakrát za sebou človek ju jednoducho nedokáže opustiť. Pri žiadnej inej knihe som sa tak nestotožnila s autorkou. Diana Athill