Tá noc trvala päť rokov a osem dní. Predtým, ako začala, Ernst Bornstein bol predčasne vyspelým osemnásťročným mladíkom, ktorý mal obyčajnú rodinu s tromi súrodencami, dvomi rodičmi a veľkým okruhom priateľov a príbuzných. Na jeseň roku 1939 sa však desaťročia antisemitskej propagandy zmenili na plne rozvinuté násilie. Bornsteinovu rodinu potom poslali do Osvienčimu, kde jeho rodičov a súrodencov usmrtili plynom. Dlhá noc je Bornsteinovým prvým záznamom o tom, čoho bol svedkom v siedmich koncentračných táboroch. Dlhá noc, napísaná s pozoruhodným preniknutím do podstaty a surovými emóciami, vytvára portrét ľudskej psychológie v najtemnejších časoch.
Bornstein rozpráva príbehy tých, ktorí urobili všetko, čo mohli robiť, aby odolali fyzickému a psychickému mučeniu, hladovaniu a chorobe, a otvorene opisuje tých, ktorí boli nútení prinášať utrpenie iným. Príbeh je jednoduchý, ale hlboký; nespútaný, úprimný a dôstojný. Dlhá noc bola napísaná krátko po vojne, keď autorove spomienky boli svieže a emócie silné.