So samou prácou nežiadam sa tak chváliť a budem spokojný, keď aspoň máličko prispejem ňou ku literárnej sláve Trnavy a k tomu, aby sa k nej patričná úcta vzbudila, zvýšila a večne zachovala.
Kým pokojnou mysľou sa zriekajúc ďalšej reči, ovocie svojich štúdii, iste že nie v každom ohľade dokonalé, a preto len ako dôkaz povinnej vďačnosti, súdu verejnosti, spolu aj na pamiatku svojho 50 ročného (1881-1931) spisovateľského jubilea, vystavujem, užívaniu blahovoľných čitateľov odovdávam a im šťastie v obojom živote z úprimného srdca prajem a zároveň, svoju oddanú úctu všetkým spolu i jednotlivcom vzlášť celou dušou venujem: čo sa týka nedostatkov a chýb tohoto diela, voči menej uznanlivým kritikom a opovážlivým haniteľom len toto otrepané porekadlo starého klasika nech stačí poznamenať: Quid magis alienum ab homine, quam omne tulisse punctum, t.j. Úplne dokonalého od smrteľníka neočakávaj!
Alojz Zelliger