Autor, vlastným menom Jozef Zavarský
(1940), redaktor a novinár, popredný
katolícky básnik, knižne vydal
14 básnických zbierok a tri tituly ako
prekladateľ.
Knihu ilustroval Stano Dusík, renomovaný
a medzinárodne uznávaný výtvarník a
ilustrátor žijúci vo Florencii.
Poéma inšpirovaná eucharistickým tajomstvom sláveným v Cirkvi po všetky
časy na celom svete ponúka čitateľovi hlboký básnicko-filozofický pohľad na svet a na človeka cez prizmu Boha darúvajúceho sa v kúsku chleba. Autor vo svojich obrazoch vychádza
z reflexie biblického podania i neskorších kresťanských legiend.
Dielo, po formálnej stránke inšpirované štruktúrami hudobného umenia, je komponované v klasických formách sestíny a kancóny, a to tak, že autor medzi štyri „sonátové“ sestíny vložil po sedem kancón ako „spevov“, čo je v našej súčasnej poézii iste udivujúce. Jazyk opusu charakterizuje veršová virtuozita a prebohatý slovník, povýšený nejedným priezračným nenásilným novotvarom.
Áno, je to sonáta! Je to vlnenie „hmlistojavného tajomstva“, prinášajúce už unavenej duši vzlet práve v dôležitom čase, „keď myseľ kvári zmysel sveta“ a ktoré opäť oživuje základnú pravdu o človeku umárajúcom sa túžbou preskúmať a fyzikálne pochopiť veci medzi nebom a zemou, ktoré sa však jeho osvietenskému rozumu a ním stano¬venému trojrozmernému svetu vysmievajú: presahujú všetky vzorce, všetky výpočty a napo¬vedajú nám, že nemožno ignorovať štvrtý rozmer - duchovný. Všetky tajomstvá, napríklad zázračného „lámania chleba, chleba života“ netreba vysloviť, ale precítiť.
Eva Fordinálová