Prózu Píšťalkár možno prečítať ako rozprávanie o putovaní človeka, za ktorým sa skrývajú otázky týkajúce sa autenticity života, slobody a šťastia; je to umelecká reflexia o hodnotách časnosti a hodnotách večnosti, o hodnotách hmotných a duchovných, o živote, v ktorom namiesto princípu „mať“ funguje princíp „byť“. Próza Dievčatko so zápalkami je poetickou alúziou na známu rovnomennú Andersenovu rozprávku, pričom cez symbol Andersenovho dievčatka smeruje nielen k posolstvu týkajúcemu sa sociálneho utrpenia detí, ale metamorfózou trpiaceho, osamelého dieťaťa k vyjadreniu pokory a nezmierenia sa s ľudským utrpením vôbec. Kniha získala cenu za Najkrajšiu knihu roka a Zápis do čestnej listiny H.Ch.Andersena v Bazileji.