Tiché, pokojné a oblažujúce stretnutia s Bohom v meditácii.
Verše zrelého autora, ktorými oslovuje Pôvodcu a Nositeľa „lásky večnej“ a vyjadruje potrebu posvätného a duchovného, túžbu po jednote „podstaty človečieho a božského v nás“. L. Lajčiak nezbásňuje známe vieroučné pravdy, naopak, tieto pravdy básnicky interpretuje vychádzajúc z osobnej skúsenosti v ich stále aktuálnej hodnote (novosť kresťanstva sa predsa nevyčerpala!) ako pravdy osvojené, overené, ale i odmietané, zanedbávané, zamlčované...