Švajčiarsky spisovateľ Jürg Halter (1980) vo svojej zbierke Spoločný jazyk skúma také dôležité ľudské témy, ako sú dorozumenie a porozu¬menie, od ktorých záleží nielen jestvovanie spoločnosti a jednotlivcov, ale tiež pokrok, mier, šťastie, láska a iné veľké jednotky držiace náš svet pohromade. Halter sa k obom fenoménom približuje opisne aj demonštratívne. Analyzuje ich ako globálne javy, ktoré sa v podstate nemenia nikde na svete, a zároveň ako jedinečné prípady úspechov či, v oveľa väčšej miere, zlyhaní. Sám seba vníma ako dobrý príklad osobného testovania, keď môže využiť intímnosť introspekcie a dať skutočnosti svojou poéziou osobný rozmer. V Halterovej poézii sa súčasný európsky čitateľ dokáže rýchlo identifikovať s pozíciami a problémami. Nastavené zrkadlo nás v tomto pohľade na nás samých obnažuje, niekedy zosmiešňuje, inokedy zachytí v tragickom svetle, vždy nás však zasahuje, ako sa hovorí, do živého. Knihu preložila Zorka Ciklaminy.