Prózy poetky Zlaty Matlákovej v knihe OVEČKA V PRŠIPLÁŠTI majú vety krátke ako verše v básni, ale plné významov. Akoby plávali ešte v podvedomí, z ktorého sa po častiach vynárajú do príbehu. Znepokojujúco zapĺňajú priestor premyslene zvolený pre tok deja.
Takmer všetky poviedky sú rozprávané v intimite prvej osoby, čím dostávajú čitateľa do jemného napätia, pridávajú a potvrdzujú presvedčivosť. Neutrálne nadpisy akoby cielene vyzdvihovali autorkino majstrovstvo zvyšovania kontrastu. V diele preplnenom záujmom o človeka sa striedajú výnimočne dokonalé portréty postáv a rodín či ich pokrytectva, niektoré poviedky sú prestúpené hnevom, jemným humorom alebo iróniou.
Zlata Matláková je vo svojom prozaickom knižnom debute plnohodnotnou následníčkou slovenskej ženskej spisovateľskej tradície. Obohacuje ju údernou dramatickou bravúrou a prináša humanistický pohľad v dnešnej dobe potrebným ako soľ.