Zlata Matláková (nar. 1949) vydala šesť básnických zbierok, často sa prezentuje aj ako recenzentka najmä domácej literatúry. Podieľala sa na zostavovaní kníh, ktoré napísali a nakreslili deti (napr. Ahoj svet, 1986 a Načo nám je umenie s R. Filom, 1991), spolupracovala na scenároch o literárnej tvorivosti v televízii (Poďte s nami) i v rozhlase (Lovci perál). Teraz prichádza s novou poetickou zbierkou akousi esenciou životných skúsenosti a ich reflexiami. Z formálneho hľadiska je zbierka členená na štyri kapitoly. Motív vody je v básňach prvej kapitoly častejší, nie však limitujúci, neobmedzuje. Voda figuruje ako symbol ustavičnej premeny a zároveň niečo stáleho, nesmierne dôležitého v živote človeka i celej prírody. Vzťahy sú jednou z tematických dominánt autorkiných básní, vzťahy lásky, partnerstva, rodičovské, ale aj univerzálne medzisubjektívne vzťahy. Matláková sa v novej zbierke posúva čoraz väčšmi k duchovným rozmerom ľudskej existencie, hoci ani tu jej nie je cudzia radosť zo zmyslových, telesných zážitkov, radosť zo žitej každodennosti.