Po úspešnej knižke esejí Antické provokácie prichádza Dalimír Hajko, erudovaný filozof a literárny historik, s knižkou literárnohistorických esejí Slovenské provokácie (vydal Spolok slovenských spisovateľov), ktoré venoval šiestim významným osobnostiam našej kultúry, a to Ľudovítovi Štúrovi, Karolovi Kuzmánymu, Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a Mikulášovi Dohnánymu. Ide o šesť osobností s rôznym vzdelaním, s odlišnou špecializáciou a aj s odlišnými životnými osudmi, no s podobne vrúcnym vzťahom k svojmu národu, k slovenskej kultúre, s podobnou vierou v budúcnosť tohto národa a jeho kultúry, s podobným odhodlaním prekonávať nepriaznivé spoločensko-politické okolnosti a venovať tomuto zápasu maximum svojich síl. V súlade s podtitulom knihy D. Hajko píše príbehy spomínaných osobností práve ako príbehy úzkostí a nádejí, a zároveň ako príbehy takpovediac tichých revolúcií, pretože opodstatnene vníma úlohu vzdelancov aj ako úlohu tichých revolucionárov, ktorí napomáhajú zániku starého, neuspokojivého stavu vecí a pripravujú zrod niečoho nového, v danom prípade zrod novej, svojbytnej slovenskej kultúry a aj kultúrnej identity. Mnohé úvahy vyslovené v súvislosti s pôsobením uvedených šiestich osobností majú v Hajkovom texte aktuálny charakter, či už ide o vzťahy medzi národným a univerzálne ľudským, o problematiku tolerancie k inakosti rôzneho druhu alebo o dnes toľko diskutovanú európsku (stredoeurópsku) jednotu, ktorá by sa nemala chápať redukovane v ekonomickej podobe...