Keby sme prižmúrili obe oči, mohli by sme si predstaviť, že na stene nevisí obraz, ale že je to okienko a že cezeň môžeme preliezť na druhú stranu. Kamsi do sveta, čo hýri farbami, ale isto aj pekne vonia a znie. Keby sme prižmúrili obe oči, mohli by sme sa dotknúť slávnych slnečníc, zatancovať si v parížskom Montmartri alebo stiahnuť z oblohy lietajúcu nevestu. Keby sme prižmúrili obe oči, našli by sme v tejto knihe pestré príbehy maliarok a maliarov (a jedného sochára), ktorí kedysi naozaj žili a tvorili zaujímavé. A ak ich neprižmúrime, aj tak dobre. Vtedy zas môžeme prežiť niekoľko pekných dobrodružstiev s deťmi, ktoré si dobre rozumejú s farbami a tvarmi. A raz to všetko tak či tak namaľujú.
Maliarske príbehy Zuzany Mojžišovej a posledný sochársky Benjamína Číčela sú zbierkou pestrofarebných príbehov plných kúziel, fantázie, ale aj celkom obyčajných ľudských zázrakov. Sú to aj dobrodružné, poetické, napínavé i zasnívané príbehy, v ktorých sa zrkadlia nielen obrazy, ale aj ich maliarky a maliari.
Lebo keď už človek začne maľovať, nikdy nemaľuje len to, čo vidí očami. Kdežeby! Niektorí maľujú to, čo cítia, keď sa zahľadia na veci alebo na krajinu. Iní zas maľujú to, čo sa im sníva. A ďalší to, čo majú pod viečkami, keď zatvoria oči. Niektorí maľujú spomienky. Ďalší predstavy. Niektorí veci z celkom iného sveta. A podaktorí aj sami seba. Každý obraz je iný, každý obraz je originál. A také sú aj príbehy v tejto knižke.