Autor vo svojich poviedkach zobrazuje život ľudí od povojnových rokov cez päťdesiate, šesťdesiate a čiastočne aj sedemdesiate roky. Predovšetkým päťdesiate roky boli poznačené krutosťou voči tisícom obyvateľov, nielen intelektuálov, ale aj obyčajných robotníkov a najmä roľníkov. Autor mnohé udalosti prežíval sám, bol ich pozorovateľom alebo ich poznal z počutia, napríklad na zimných posedeniach mužov, keď ešte neboli televízory a vlastníctvo rádioprijímačov bolo poskromné. Riešili na nich politické a hospodárske problémy, ktoré poznali z vlastnej skúsenosti alebo počúvania zahraničných vysielačov (Hlas Ameriky, Slobodná Európa). Pohnuté bolo predovšetkým zakladanie JRD, nútené rozorávanie medzí a sústreďovanie dobytka. Ťažkú hospodársku situáciu v štáte striedali nepremyslené reformy, ktoré ešte viac zhoršovali situáciu. Väčšina obyvateľov, vrátane mladých ľudí, žila dvojaký život: vonkajší, kde platili len heslá a vnútorný (tzv. vnútorná emigrácia).